,,Budú do teba rýpať, hľadať, nájdu ti aj čo nemáš." -
,,No konečne prejdem všetkými vyšetreniami. Celý rok nemám na lekárov čas, preventívky zanedbávam, choroby prechodím...takto prejdem všetkým a nemusím si platiť žiaden poplatok v súkromných zdravotnických zariadeniach"
Okrem iného tento ,,atomovy bunker" , ako ho Zuzka nazvala má pre mňa svoje neopísateľné čaro. Stará budova v centre mesta s obrovskými oknami dýcha historiou. ,,Hotelové izby" zaliate slnkom majú najvyšší strop, aký som kedy videla. Obrovské schodiská lemuje krásne kované zábradlie a kupeľňú zdobia staré kachličky, ktoré sú podobné mojim ručne maľovaným obkladačkám v provensalskom štýle...
Od predvčerajšieho ubytovania stretávam usmiaty personál, ktorý sa vám ide rozdať a v pravidelných intervaloch chodí za vami do izby spýtať sa, ako sa máte a či vám niečo nechýba. Jednoducho, všetci sú tu skvelí. Ja som sestričkám vysvetlila, čo je tabata, čo cvičiť na brucho a ako začať behať, aby beh neznenávideli navždy.
Strava je výborná, lepšia ako priemer denného menu v bratislavských podnikoch, čo ja už som jedla takmer všade v Bratislave. Kamarátka spisovateľka Kvetoslava Vanerkova to pripisuje nadchádzajúcim voľbám. Voľby nevoľby, mne je to fuk. Zemiakové šúľance plnené a ešte aj sypané makom na večeru boli výborné. Raňajky vo forme obsluhy až do postele pozostávajúce z čokoládového termixu, čerstvej cereálnej kaizerky a masla boli lepšie ako catering v práci.
Okrem stravy mám solárko každé ráno zadarmo, vraj si to moja diagnoza vyžaduje.
Cez deň si so spolubývajúcou Paťou robíme kino. Pozerám na notebooku všetky filmy, čo som vždy chcela vidieť a nikdy nevidela. Popritom popíjame detoxikačné čajíky a výbornú kapsulovu kávu Lavazzu.
Napriek tomu, že som prišla s lodným kufrom, zabudla som krém na tvár..milá mladá doktorka mi hneď priniesla vzorkové balenia ....Bioderma:-)
O 14. začínajú návštevné hodiny, tak sa s Paťkou vyrážame na drobné nákupy na Obchodnú, kde som bola naposledy, keď som chodila na strednú...
Nuž...nemať jednu tetušu na izbe, tak super holiday..hotový Zanzibar. Ale vždy, ako všetko ..aj táto destinácia má nejaký zádrhel...teta chrápe ako cirkulárka. A nie len v noci..aj cez deň. Vraj je stále unavená. Má so sebou dva mobily, každý na iného operátora. Aby ju vedeli zobudiť, tak ich má nastavené na úplne ziapanie. Jeden z nich zvoní ako zvonec na prestávku v škole, čo je najväčší des. S Paťkov dostávame kolapsové stavy. A na potvoru ma tetuška Gaba kopec deti a vnúčat, takže mobily jej ziapu nonstop a často aj dva naraz...ešteže sú tie vianočné trhy a už sa tešíme s Paťkou , že si šupneme zo dve vínka. Večer nám na to šupne sestrička každej do zadku ditiaden a hádam sa vyspíme:-)
DOVOLENKA V NEMOCNICI
,,Nechoď do štátnej nemocnice...to je atómový bunker, stará hnila búda,ešte tam niečo chýtíš...,,Jaaa? Mňa už nemá čo chytiť, som chytená...