....Po pár dňoch prišlo sklamanie v podobe diskusných príspevkov, či ku receptom, alebo k životným úvaham. Vôbec som nečakala, že toľko ľudí si nájde energiu a čas na tvrdú kritiku, ponižovanie a zosmiešňovanie...Prvé dni som zapínala diskusiu s prižmúrenými očami a čítala diskusné príspevky pomedzi riadky. Pri posmeškoch a zhadzovaní moje fyziologické reakcie v podobe zvýšeného tepu, miernych návaloch tepla do tváre a nepríjemných pocitov nenechali na seba čakať. O niekoľko dní som diskusiu prestala čítať, lebo som nevedela uniesť vnútornú zlobu niektorých čitateľov, ktorí si našli toľko času, aby sa vracali k mojim príspevkom a hodnotili moju osobnosť, môj život, môj psychický stav a inteligenciu na základe receptu na kelovú tortu, či názor na mikrovlnné rúry.
Môj posledný článok o ľudskom egu, ktorý bol inšpirovaný práve touto skúsenosťou som uverejnila bez možnosti diskusie. Sme mi článok vrátil s tým, že musím umožniť diskusiu. Po dvoch dňoch som článok poslala aj s možnosťou diskusie. Uvedomila som si jednu podstatnú vec. Celý článok je o našom egu, falošnej predstave o nás samých, ktorá sa celý život formuje na základe našich skúseností, ktoré nesú stopy úspechov, ale aj pádov a sklamania...a takto vnímame samých seba po celý život. Skutočná premena môže nastať, len keď sme schopní plného uvedomenia tohto stavu, že táto predstava o nás, ale aj iných nie je ozajstná..je to stopa našej minulosti, ktorá nám určuje život..
Dnes som si uvedomila, že som sa nechala opäť drapiť do pazúrov ega. Len preň som pociťovala strach, zníženú sebadôveru a pocit neschopnosti pri čítanie diskusií na mojom blogu. Ak ma čitateľ chcel zhodiť a ponížiť, tak sa mu to podarilo a možno práve teraz jeho tvár zdobí úsmev. Ja však pociťujem úľavu, že som si tento mechanizmus uvedomila.
Len či si ho uvedomuje aj on..možno raz, možno práve ja mu vnuknem prvotný stret s vlastným uvedomením, že aj jeho správanie je hnané egom....ktoré mu šepká, že nie je taký dobrý, aký by chcel byť, ani taký dokonalý a neomylný, že musí na sebe pracovať a drieť, aby sa vyštveral tam, kde by chcel byť...a chudák človek ho počúva...preto si rýpne, zhodí, zosmiešni kohokoľvek, len aby povýšil samého seba....
Vďaka tomuto uvedomeniu som sa nenechala dobehnúť mojim vlastným egom a dnes ráno som si prečítala všetky diskusné príspevky. A nastalo príjemné prekvapenie. Okrem negatívnych reakcií sú tam aj ďakovné reakcie niektorých čitateľov, ktorých moje príspevky potešili. Ak by som nenabrala odvahu k ich čítaniu, nikdy by som sa nedozvedela, že moje úvahy niekomu urobia deň krajším..že niekto upiekol tortu podľa môjho receptu, že mu nesmierne chutila a čaká na ďalšie nové recepty..