reklama

V deň blbec vás aj z "amfiku" vyhodia

Ak si myslíte, že den blbec začína ziapajúcim budíkom, tak sa mýlite. Deň blbec začína tým, že vás zobudí drzá mucha o hodinu skôr ako budík.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nie tučná mäsiarka, ale taká malá rýchla mucha, ktorá vám v zlomku sekundy stihne stihne prejsť z nosa, cez prave predlaktie až na palec ľavej nohy. A môžete robiť čokoľvek, spať už nebudete.
Deň blbec pokračuje...
- Kupim si mobil po tom, čo roztrieskam ten, čo mám. Po 15hodinách nabíjania zistím, že nejde. Lebo nejde!
- Keď bežím do najbližšieho O2 v našom okresnom meste a zistím, že je asi sviatok, lebo mesto ľudoprázdne. 
- Keď sa vrátim domov a moje dieťa sa už pri bráne pýta, či pečieme nejaký škoricový koláč. Niee, nepečieme. Len som zabudla pred odchodom vypnuť náš marhuľový bio džem s nerafinovaným cukrom. Džem nikde, hrniec má o dva kilogramy viac a je naozaj hrubostenný. Snažím sa roznym náradím odstrániť nános, nakoniec vytrieskam hrniec varechou a hodim do travy. Idem riešiť mobil.
- Aurelka mi ponúka svoj mobil, ktorý nechce prijať moju kartu, nechce odinšatlovať aplikacie, pýta milion hesiel a prihlasovacích účtov. Zavolám mužovi XY, ku ktorému mám momentálne ,,najbližšie". Najskôr ho zvozím, že mi nepovedal, že je doma preto, lebo je sviatok a necha ma isť vybavovať telefony a stavebniny do Pezinka. Potom sa ukludnim a dám priestor tvorcovi webových stránok a appiek. Po hodine maturity zistujem, že jeho technické schopnosti sú zhruba na rovnakej úrovni ako tie moje. A to tie moje sú na urovni basic. Viem používať tlačidla ON a OFF. Nemám doma ani len rádio a televízor. Len notebook. Ale aj tam, ked chcem vytvoriť textový dokument, neviem, kde si čo otvoriť, tak si otvorím dokument na ploche, vymažem a píšem doň. Periem všetko len na programe G, umývačku riadu zapínam len v programe 1, v mikrovlnke viem rozmrazovať len 1,25 minut. Pokiaľ ide o manuály k spotrebičom, tak na tie som dyslektik. Dokonca donedávna som nevedela, čo je skartovačka. Myslela som, že šmýraky sa dávajú do zberu. 
Pozerám zúfalo cez okno na XY a neodpustím si. ,,Keby som toto poprosila Erika, tak to vyrieši." /erik bol asi najšikovnejší a najpraktickejší chlap v mojom živote. Nie, že bol. On asi aj je. Len už v živote niekoho iného/
,,OK, tak zavolaj jemu", povedal XY a odchádza preč od domu. Aj z môjho života. Nevadí. Aj tak, už tam nebol po posledných dvoch dňoch. Po tom, čo chlapa zavolate na zmrzku s tým, že sa tam stretnete o 19. On prichádza vysmiaty o 19.15, ked nervozne chrúmem už konček kornútka. Vysvetlenie? Citujem: ,,Schválne som prišiel neskôr, aby si stihla zjesť zmrzlinu, lebo ja by som si aj tak nedal"...No comment. Bud je anorektik, alebo sa bál, že budem čakať, že mi ten kopček zmrzky zaplatí. Alebo je úplne mimo? 
Ale dám tomu ešte šancu, poviem si. Deti idú preč, tak sa môžeme stretnuť. Čo je výnimočná príležitosť, pretože ked mám deti alebo prácu, čo mám vždy, nestretávam sa s nikým. 
,,Co keby sme šli zajtra do amfika na film? ", čakám nadšenie z jeho strany.
,,Dobre. A na aký film?", pýta sa a ja badam viac záujem o info ohľadne filmu ako nadšenie, že konečne si nájdem čas. Uvedomím si, že je to romantická dráma, asi ho to nenadchne, preto hned dodám, že ale ked nechce ísť na taký film, tak to chápem. Samozrejme,na 100%, ako každá žena som si istá, že mu nejde o film, ale o možnosť stráviť spolu čas. 
,,Aha. Tak pozriem si to večer na nete, čo je to zač a dám ti do zajtra vedieť, či by som mal záujem", odpovedal a ja som mala pocit, že mu ponúkam nie kino, ale nové odrody šľachtených hrušiek do záhrady. 
Aurel poobede odišla. Na dva týždne. XY tiež. Navždy. Beriem bike a ako zmyslov zbavená šliapem do kopcov. Po hodine prichádzam k lesného bufetu a zisťujem, že som zabudla peniaze. S vyschnutým hrdlom vyžobrem vodu od cyklistu smerujúcemu na Zochovu chatu. Ubezpečujem ho, že som fyzicky zdravá, nemám afty, ani herpes, ale ked sa nenapijem, skolabujem. Ak ma herpes on, je mi to jedno.
Večer sa vyberám do amfiteatra sama. Sú tam hlavne ženy, to je pravda. Ale aj dosť mužov. Tých, ktorým nezáleží na tom, na čo sa budú pozerať, ale na to, s kým sa budú pozerať. Usadím sa v strede s dobrým výhladom tváriac sa, že tam vlastne ani nie som. 
V strede filmu začne mňaukať mačka. Hneď mi blyslo, že to chce aureliin kocúr na záchod. Pritlačím si mobil tesne pod bundou, aby ho nebolo počuť. Ale ten hajzlík mňaukal stále hlasnejšie v pravidelných intervaloch. Ludia naokolo začali hladať mačku. Chvíľu som sa tvárila, že sa ma to netýka, ale po čase som musela vybrať mobil z vrecka a na mňa vystrelili vražedné pohľady.
,,Prepáčte, už to vypínam".
Displej zostava zatemnený a čaká na nakreslenie kodu pre odomknutie obrazovky. Kocúr mňauká a odomknúť to nejde. Trasie sa mi ruka, čmáram po písmenach a nejde to.
,,Môžete to vypnúť?", zvýšeným tonom ma požiadal chlap, ktorý bol zjavne nervozny, že tam musí vôbec sedieť a na mňa vychrlil svoj hnev. 
Rýchlo sa staviam, predieram pred množstvom kolien a počujem frflanie. 
Odchádzam s mňaukajúcim kocúrom domov.
Z papieriku od Aurelii ťukám kód 25860 a otváram obrazovku. Spomínam na Aurelkine slova: ,,Mami, keby si náhodou počula mňaukať kocúra, tak to je môj mobil. Budeš sa o neho starať? Zapneš ho, musíš mu dať záchod, on sa vyciká a môžeš vypnúť"
,,OK" ,odpovedám bez ďaľších otázok pri zoškrabovaní marhuľového hrnca.
Naťúkám kod, vyvenčím kocúra...aspoň o niekoho sa môžem starať. Je polnoc. Púšťam si videoklip na ktorom sme sa s Aurel bláznili. Je mi smutno. ZAZ LA FEE....Tak veľmi to dieťa milujem...

Lena Rákoši

Lena Rákoši

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem so svojimi dvoma dcérami vo Svätom Jure. V malebnom mestečku pri Bratislave obkopeným vinicami. Tu som sa narodila, sem som sa vrátila po rozpade našej rodiny. A tu začala plniť svoje sny....hobby sa mi stalo prácou, postavila maličký domček a snívam ďalej.... Moje krátke anekdoty reflektujú môj pohľad na každodenný život. Spätne ich vnímam ako moj denníček životnej cesty...Píšem ich aj pre vás. Na pobavenie, zlepšenie nálady...možno často s kopou chýb, ale spontánne a s ľahkosťou:-) Zoznam autorových rubrík:  jedloživotný štýl

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu